Zakríknuté dieťa

Pokračovanie príbehu Zobudený kostlivec

*** *** *** 

Annu tešili jej zistenia. Hnev na toho človeka síce nezmizol, ale aspoň vedela, že niekde v jej podvedomí sa skrýva príčina toho hnevu. Rozhodla sa, že využije príležitosť, ktorú jej seminár poskytoval a v bezpečnom prostredí sa hlbšie pozrie na zúbok toho zobudeného kostlivca.

Ďalšie cvičenie bolo iné. Znova preciťovala tlaky v oblasti hrdla a sústredila sa len na tento bod nespúšťajúc zo zreteľa preciťovanie celého tela. Žiadne pomenovávanie, žiadne fantázie. Chcela sa dostať hlbšie – za Gitu. Tentoraz nebola požiadavka na použitie zdroja. Cieľom bolo namieriť na zraniteľný pocit a vykoreniť ho nadobro.

Bolesť rástla, ale Anna sa až s buldočou tvrdohlavosťou sústredila len na ňu. Poznala to. Raz sa s tým úplne náhodou stretla – to takzvané šťastie začiatočníka. Vedela, že keď nepoľaví…

Zrazu sa jej pred vnútorným zrakom spustil film jej života. V obrátenom slede. Zakríknutá mladá žena nevyjadrujúca svoje názory. Zakríknuté dieťa v škole na okraji záujmu spolužiakov. Tiché, milé, nezaujímavé. Zakríknuté malé dievčatko v škôlke, ktoré ticho a trpiteľsky znáša útoky a výsmech zo strany rovnako malého dievčatka. Vtedy dúfala, že ju niekto zachráni, ale zachránilo ju len to, že čas škôlky sa prehupol do čias školy.

Posledný obraz ju zaskočil. Nebola naň pripravená. Akoby aj mohla. Znova bola tým asi 5 či 7 ročným dieťaťom na brehu jazera, kde sa celá rodina chodila v lete kúpať. Bola zranená tak, že nevedela čo má robiť. Vlastne sa ani len neodvážila reagovať na posmešné slová otca: „Si tak nemožná a smiešna! Čo sa tu pechoríš!“

Bála sa aj rozplakať. Vedela, že by dostala po zadku s krutými slovami „To aby si vedela, prečo plačeš!“

Anna sa vytrhla z tej spomienky a inštinktívne chcela celý proces zastaviť. Už nechcela ísť ďalej. Rýchlo zdroj… ale bolesť bola silnejšia a tupo ju tlačila na hrudi. Nedarilo sa jej odtiaľ uniknúť.

Počula ako učiteľka hovorí o tom, že majú pomaly ukončiť cvičenie, pomaly otvoriť oči a odísť von z miestnosti porozprávať sa s podporujúcim partnerom.

Trochu otrasená vyšla z miestnosti a v ušiach jej zvonilo „zakríknuté dieťa“.

Dieťa, ktoré sa naučilo byť neviditeľné tým, že nevyjadrovalo svoj názor. Proste ho prestalo mať. Milé, poslušné a tiché.

Gita bola tým prelomovým bodom v jej dospelom živote, od ktorého sa menila a prestávala byť tou milou a poslušnou. Vtedy si uvedomila, že sa jej musí postaviť. Nie, že sa musí postaviť tej milej a poslušnej! Otvoriť pusu, ísť vedome do konfliktu a povedať nahlas to, čo má na srdci. Musí vyjadriť svoje myšlienky a musí jej dať jasne najavo, že nie je tá, ktorú ona vidí. A nikdy nebude tou, ktorú z nej chce mať!

„Ja som ja a nie to, čo si ty o mne myslíš!“ dôrazne oznámila svoje šéfke nakláňajúc sa nad jej stôl.

Vtedy konečne za seba zabojovala a spustila tak sériu udalostí. Áno, Gita sa nechcela len tak ľahko vzdať unikajúcej koristi, ale už nad Annou stratila moc.

Anna bola na seba neskutočne hrdá, keď sa jej podarilo vyslobodiť sa z toho toxického vzťahu. Ich cesty sa rozišli a pred Annou sa otvorili nové obzory. Neskôr prekvapujúco častokrát Gite poďakovala za túto skúšku a bola presvedčená, že to má za sebou. Vybavené. Dokonca pred ukončením pracovného pomeru slávnostne a s nečakaným pokojom vyzvala Gitu, aby jej už nikdy netykala. Na hrobe starého priateľstva spokojne roztrhla aj posledný symbol, ktorý by ich mohol nejako spájať. Vyškrtla Gitu zo života tak, že keď ju po mnohých rokoch stretla, tak ju ani nespoznala.

Ale udalosti spojené s ňou zostali ako spomienka, ako výstraha. Ale aj ako pripomienka toho, že nemôže byť vždy tichá, poslušná a milá. Nikdy nie na úkor seba samej.

Annin život sa odvtedy zmenil. Zmenila svoj život. Jej loďka života nabrala iný smer, ale Anna netušila, že niekde v hlbokom podpalubí zostala naďalej zakríknutá prastará bolestivá zraniteľnosť.

… a teraz je tu a chce, aby jej Anna venovala svoju pozornosť.

Keď odchádzala zo seminára, už vyrovnaná a s pocitom podpory, ešte nevedela, akým spôsobom bude komunikovať s tým problematickým mužom v ich klube. Ale to sa ešte len uvidí. 😊