011

Príliš veľa záujmov

Mladú mníšku ani nenapadlo obdivovať tú ruku. V skutočnosti bola nesmierne vydesená.
Absolútne totiž netušila, odkiaľ sa vzala. Zovretie bolo tak silné, že si nedokázala vyslobodiť svoje zápästie.
“Ahhh!!!” Ostrá bolesť v zápästí ju donútila bolestivo vykríknuť.
Pri tom bolestnom výkriku by každý muž zaváhal. Dokonca aj keby sa nezaujímal o jej peknú tvár. Na nešťastie pre ňu, obyčajná a ničím nezaujímavá tvár mnícha ju znevýhodňovala. A aby toho nebolo málo, tento konkrétny muž mal srdce z kameňa – v momente, keď jej drvil zápästie, stratila pôdu pod nohami. Ten muž ju odhodil.
Jej úbohé telo narazilo priamo do stĺpa kolonády tak prudko, že sa zdalo, že aj stĺp sa nárazom zatriasol. Mníška s bolestivým výkrikom dopadla na zem a vykašliavala množstvo krvi.
Jedno zápästie mala zlomené a druhú ruku mala prebodnutú dýkou. S týmito zraneniami pôsobila viac ako žalostne.
Napriek tomu sa ale nezdalo, že by svoj stav brala vážne. Namiesto toho nespúšťala zrak z muža, ktorý ju zranil. Hlas mala stlmený kvôli krvi v ústach, keď zúrivo vyhŕkla: “Kto ste…”
Muž v modrom jej odvetil: “Zbytočne sa snažíš. Ani Sang Jingxing a Yuan Xiuxiu by si neboli istí, či by ma dokázali poraziť. Nieto to ešte ty.“
Na tvári Bai Rong sa mihol zvláštny výraz: “Môžem poznať vaše ctené meno, pane?”
Z druhej strane sa však už niekto iný ozval: “Môžem sa spýtať, čo tu robí klanový majster Yan?”
Klanový majster Yan… Yan Wushi?!
Bai Rong vytreštila oči. Nemohla tomu uveriť.
Ako najvýznamnejšia žiačka klanu Hehuan často počula meno Yan Wushi. Hoci tri démonické klany pochádzali z rovnakého koreňa, nevychádzali dobre. Počas tých desiatich rokov, ktoré strávil Yan Wushi v ústraní, Hehuan klan využíval každú príležitosť ako dostať klan Huanyue ku dnu. Teraz, keď sa Yan Wushi opäť objavil vo svete bojových kultivátorov, jej zranenie… úprimne povedané, malo opodstatnenie.
Yan Wushi sa uškrnul: “Keď sem bol pozvaný aj ten starý plešatý osol[1], prečo by som neprišiel aj ja?“
Z tmy pomaly vystúpil mních, ktorý držal v ruke nefritový zvon. Vôbec sa však nepodobal na “starého plešatého osla”, ako ho nazval Yan Wushi. Jeho tvár bola hladká ako nefrit. Vyzeral, že má niečo málo cez tridsať. Na seba mal oblečené snehobiele mníšske rúcho, na ktorom nebola ani len smietka prachu. Aj bez toho, aby prehovoril, celý jeho zjav bolo možné popísať slovami „vysoko osvietený mních“.
Medzi mužmi mladšej generácie ako boli Murong Xun a Tuoba Liangzhe, nevyvolal jeho príchod veľký rozruch. Avšak Muronga Qin a Yun Fuyi nedokázali skryť svoje ohromenie.
Murong Qin vykríkol: “Nečakal som, že takí vznešení a vážení muži ako vy sa tu budú skrývať v tme a potajme sa vkradnú na územie Qi aby ukradli zvitok Stratégie rumelkového slnka. Budhistický majster Xueting, štátny preceptor Zhou a veľmajster svojej generácie, klanový majster Yan! Chcete zneužiť tento náš spor pre svoje vlastné ciele? To je nehanebnosť!“
Majster Xueting odpovedal: “Patriarcha Murong sa nemusí tak vzrušovať. Po smrti vojvodu Jin, jeho výsosť cisár dynastie Zhou zakázal budhizmus aj taoizmus. Tento starý mních už nie je štátnym preceptorom Zhou. Dnes som sem prišiel na žiadosť svojho starého priateľa. Dúfam, že zástupkyňa Yun mi odovzdá ten predmet, aby som ho mohol vrátiť jeho právoplatnému vlastníkovi a tým splniť jeho dávne želanie.”
Bai Rong vypľula krvavé sliny a zachichotala sa: “Nikdy som nevidela takého bezostyšného mnícha! Je jasné, že keď si uvidel tento poklad, tak si si vymyslel historku o starom priateľovi. Všetci vieme, že po smrti Tao Hongjinga nemala Stratégia rumelkového slnka žiadneho vlastníka. Že by ťa Tao Hongjing navštívil v sne a požiadal ťa, aby si zozbieral zvitky stratégie a spálil ich pre neho[2]?“
Budhistický majster Xueting zostal úplne pokojný. Ruky spojil pred sebou do pozdravného gesta. Vyzeralo to, akoby slová Bai Rong ani nepočul.
V prítomnosti týchto dvoch mužov sa Murong Qin a Bai Rong neodvážili opäť zaútočiť na Yun Fuyi. Ale ani Yun Fuyi nepociťovala žiadnu úľavu – práve naopak.
Od smrti Qi Fenggeho neexistoval majster, ktorý by sa rovnal schopnostiam bojových majstrov prvej desiatky.
Do prvej desiatky patrili obaja – aj budhistický majster Xueting a aj Yan Wushi. Úroveň bojového umenia prvého bola príliš veľká na to, aby sa dala zmerať, ale pravdepodobne patril do prvej trojky. Yan Wushi bol dlhé roky nezvestný, ale hneď po svojom návrate do sveta bojovníkov zdrvujúco porazil Kunyeho, experta novej generácie z Tujue. Nuž a Kunye porazil vodcu klanu Xuandu.
Yun Fuyi by si neporadila ani s jedným z nich. Kto by čakal, že sa tu objavia obaja?
Pri pomyslení na úlohu, ktorou ju vodca cechu Dou Yanshan poveril, pocítila horkosť v ústach.
Nie že by sa nesnažila zo všetkých síl, ale dnešná situácia jednoducho ďaleko prekročila jej očakávania.
Každý z týchto ľudí bol na inej strane barikády, ale teraz mali všetci spoločný cieľ – zvitok Stratégie rumelkového slnka, ktorý mala u seba.
Tao Hongjingova Stratégia rumelkového slnka mala päť zvitkov – Vedomá myseľ, Poškodená anima, Stratená duša, Zahmlená podstata, Klamlivá myšlienka. Päť zvitkov korešpondovalo s Piatimi elementami a tiež s vitálnymi orgánmi ľudského tela[3]. Celý set prepájal filozofie troch duchovných škôl a tvrdilo sa, že je to nevídane zázračná kniha. Všeobecne sa vedelo, kde sa nachádzajú tri zvitky – jeden bol ukrytý v cisárskom paláci dynastie Zhou, druhý na hore Xuandu a tretí mal v držbe klan na hore Tiantai. O ostatných dvoch sa nevedelo nič.
Xuandu a klan Taintai, ktoré každý zvlášť zastrešovali taoistické a budhistické školy, mali aj vďaka týmto zvitkom najvyššie postavenie vo svete kultivátorov bojových umení. Aj preto sa Qi Fengge vlastne šťastnou náhodou stal najlepším bojovým majstrom na svete.
Nuž, ale jeho žiak Shen Qiao bol sklamaním. Dokonca sa nechal v boji zhodiť z útesu. Avšak Stratégia rumelkového slnka s tým nemala nič spoločné. Shen Qiao na sebe evidentne dosť nepracoval a jeho štúdium nebolo dôsledné. Ak totiž niekto detailne študoval čo i len jeden zvitok a pochopil tie jemné detaily, dostalo by ho to na úroveň Qi Fenggeho – stal by sa najvyšším bojovým majstrom medzi majstrami na svete.
V súčasnosti boli miesta troch zvitkov veľmi dobre chránené. Záujemci z iných klanov sa ich nemohli zmocniť – ani násilím. Ale zvyšné dva zvitky nikto nevlastnil a teda každý, kto bol schopný, ich mohol získať. Preto, keď sa rozchýrilo, že Yun Fuyi preváža jeden zvitok Stratégie rumelkového slnka, jej družinu znovu a znovu napádali rôzni lúpežníci.
Ľudia cechu Liuhe nepoznali pravdu. Naozaj verili, že tie dve truhlice, ktoré prevážali, v sebe skrývali nejaký nezvyčajný poklad. Keď sa dozvedeli, že Yun Fuyi má pri sebe Stratégiu rumelkového slnka, zostali šokovaní a paralyzovaní.
V tichu tejto mnohostrannej patovej situácie každá strana opatrne zvažovala ostatných. Nikto nebol ochotný konať ako prvý.
Murong Qin sa chcel zmocniť zvitku násilím, ale s určitosťou vedel, že akonáhle sa o niečo pokúsi, Xueting a Yan Wushi zaútočia, aby ho zastavili.
Hlboko znepokojená Yun Fuyi, ktorá bola centrom tejto búrky, nedokázala nič vymyslieť.
V hĺbke duše chápala, že aj keby sa jej podarilo prežiť dnešnú krízu, správa o nej sa rýchlo rozšíri. To priláka ďalších, ktorí ju budú chcieť pripraviť o poklad. Ak nič nevymyslí, tak aj klan z hory Bixia a Linchuan inštitút zavetria príležitosť. Ak sa tak stane, Liuhe cech už nikdy nezažije pokojné dni.
Rozhodla sa preto zanechať svoj pôvodný plán a stavila na najlepšiu možnosť. Z prítomných si vybrala osobu, ktorá pôsobila najdôveryhodnejšie.
“Ako sa vraví v jednom prísloví,“ povedala, „len najschopnejší dosiahnu svoj cieľ. Cech Liuhe nedokáže ubrániť tento poklad. Namiesto požehnania je pre nás prekliatím. Som ochotná odovzdať zvitok Stratégie rumelkového slnka výmenou za mier. Vznešený majster, ak vám odovzdám zvitok, môžete zaručiť bezpečnosť mne a mojim podriadeným?”
Budhistický majster Xueting najskôr chválorečil meno Budhu a potom jej odvetil: “Zástupkyňa Yun je veľmi zásadová. Tento pokorný mních urobí všetko pre splnenie jej želania.“
Yun Fuyi znova zvažovala pre a proti, ale napokon so zaťatými zubami vytiahla spoza záňadria bambusovú rúrku. Hu Yan a Hu Yu neodolali a natiahli krky, aby si tú vec obzreli. Tiež Bai Rong nedokázala odolať a natiahla sa, aby lepšie videla. Bolo ťažké uveriť, že táto obyčajná bambusová rúrka, tenšia ako ženské zápästie, obsahuje všetkými tak žiadaný zvitok Stratégie rumelkového slnka.
Bai Rong so svojimi zranenými rukami nemohla bojovať, tak sa len oprela o stĺp a vychutnávala si to predstavenie.
Ale Murong Qin sa rýchlosťou, akoby sa zmenil v tieň, vrhol k tej rúrke.
Skôr než sa však stihol priblížiť k Yun Fuyi, vzduch zavíril, keď zozadu zaútočil budhistický majster Xueting, pričom tento útok sprevádzal zvuk nefritového zvona. Ten zvuk prenikal priamo do srdca. Zvuková vlna zasiahla Murong Qina s rovnakou zdrvujúcou silou ako predtým Yun Fuyi. Nohy mu oťaželi akoby zrazu vážili tisícky kíl, a hruď mu zvierala taká ťažoba, že ho napínalo na vracanie.
Vedel, že to spôsobuje nefritový zvon, a preto jednoducho zablokoval svoj sluch tak, ako najlepšie vedel. Nezastavilo ho to v pokuse zmocniť sa bambusovej rúrky z ruky Yun Fuyi.
V rovnakom čase zakročil aj Yan Wushi, pričom nikto netušil, čo zamýšľa. Jeho pohyb bol takmer nepostrehnuteľný, keď sa v mihu ocitol za Murong Qinom.
Natiahol ruku dopredu, ale nie preto, aby znemožnil Murong Qinovi zmocniť sa bambusovej rúrky. V skutočnosti mal v úmysle zastaviť budhistického majstra Xuetinga.
Rýchlosťou blesku si vymenili niekoľko desiatok úderov. Chen Gongog len omámene pozeral. Absolútne netušil, čo sa vlastne dialo – dokonca aj mladé talenty ako Hu Yan a Hu Yu len zmätene pozerali.
Chen Gongovi sa až točila hlava, ale nedokázal odtrhnúť od toho boja oči. Bol úplne stratený, keď ho zrazu Shen Qiao chytil za rameno a zašepkal mu: “Vstaň, ideme!”
Za normálnych okolností, keď Shen Qiao povedal jednu vetu, Chen Gong mu oponoval aspoň tromi. Len zriedkavo ho počúvol tak rýchlo ako teraz. Zaťal zuby a horko ťažko sa postavil a chcel vykročiť.
Ale hneď, ako sa postavil, Chen Gong zrazu pocítil, ako ho za chrbát zdvíha obrovská sila a celé jeho telo vyletelo vysoko do neba. Zdesene vykríkol. Keď ho Yan Wushi vysotil na strechu, mal už tak zoslabnuté nohy, že rovno padol na kolená, pričom nechýbalo veľa a takmer sa zo strechy zrútil.
Táto noc bola pre neho jednou veľkou smolou. Vydesený a dezorientovaný Cheng Gonga sa celý triasol, a keď sa obzrel, zbadal vedľa Yan Wushiho ďalšiu osobu.
Aj Shen Qiao bol vyzdvihnutý na strechu.
Shen Qiao dokonca držal malú bambusovú rúrku, ktorú mu do dlane vnútil Yan Wushi. Nevedel, či to má držať alebo zahodiť. Keď prehovoril, vyzeral zmätene a bezradne: “Sme bezvýznamní muži, ktorí sa tu zastavili len prenocovať. Nemáme vskutku nič spoločné so svetom bojovníkov. Každý dlh má vždy svojho dlžníka, takže mohol by sa klanový majster Yan prestať s nami zahrávať?“
Yan Wushi sa usmial a odpovedal: “Ako môžeš povedať, že sa s vami zahrávam? Práve som ti dal veľký dar. Niečo, po čom dychtí každý na tomto svete. Necítiš sa aspoň trochu šťastný?”
Nikto nečakal, že sa Yan Wushi zapojí do boja len preto, aby odovzdal bambusovú rúrku dvom bezvýznamným niktošom, ktorí sa tu objavili len náhodou. Chvíľu Shen Qiaoa všetci prepaľovali nepriateľskými pohľadmi.
Budhistický majster Xueting sa zamračil: “Prečo sa klanový majster Yan zaplieta s tými osobami?“
Yan Wushi sa nedbalo pohrával s nefritovým príveskom, ktorý mal upevnený na šatách. “Nechcete vedieť, čo je tam napísané? Boj je zbytočný – lepším riešením je, keď sa podelíme. Nuž, ale keď budem zo zvitku čítať ja, nikto z vás nebude veriť mojim slovám. Ak budete čítať vy, nebudem veriť ja. Takže bude lepšie, ak ho prečíta on. Bude už len na vašom šťastí, koľko z toho, čo prečíta, si aj zapamätáte.“