Zrada
Aj keď Chen Gong vedel, že Shen Qiao ho nevidí, neodvážil sa na neho pozrieť.
Mu Tipo sa sebavedome zasmial: “Chen Gong mi povedal, že sa tu nachádza niekto, kto je stokrát krajší ako všetci moji muži dohromady. Spočiatku som mu neveril. Myslel som si, že tento chlapec toho veľa zo sveta nevidel a rozpráva nezmysly. Tak som sa prišiel pozrieť osobne. Ale teraz vidím, že naozaj nepreháňal.“
Shen Qiao mlčal, jeho tvár neprezrádzala nič.
Mu Tipovi to nevadilo. “Som Mu Tipo, princ a veliteľ Chengyang veliteľstva. Teším sa veľkej priazne Jeho Veličenstva. Ak si ochotný ísť so mnou, dostaneš najlepšie jedlo a najbohatšie oblečenie. Odteraz budeš žiť luxusný život v bohatstve a cti. Už nebudeš musieť žiť na tomto odpornom mieste.”
Až potom Shen Qiao konečne vzdychol: “Chen Gong, to ty si mu povedal, kde som?”
Chen Gong sa cítil pod psa a snažil sa obhajovať: “Nemal som inú možnosť! Keby som ich sem nepriviedol, musel by som Mu… vojvodovi Mu slúžiť!”
Shen Qiao pokrútil hlavou. “Potom sa musíš spýtať tohto princa z Chengyang veliteľstva, či je ochotný ťa nechať ísť.“
Mu Tipo sa zasmial: “Máš pravdu. Tento chlapec sa nedá porovnať čo i len s jedným prstom tvojej ruky. Ale je zdravý, nie je kripel a má obratnú myseľ. Jeho tvár je pomerne pekná. Povedal by som, že urobiť z neho sluhu by stálo za to!”
Chen Gong bol šokovaný: “Povedali ste, že ma pustíte!”
Mu Tipo mu už nevenoval žiadnu pozornosť. Pokynul svojim mužom. Tí hneď Chen Gonga chytili.
Medzitým sám vykročil smerom k Shen Qiaovi.
Možno Shen Qiao vycítil, že sa k nemu blíži, lebo sa postavil, pričom sa podopieral o okraj stola. Vyzeralo to, že sa chystá Mu Tipa pozdraviť.
Mu Tipo sa uškrnul. Všetko išlo presne tak, ako očakával.
Keď išlo o moc a autoritu, všetci na svete sa buď triasli od strachu alebo závideli. Ustrašení sa krčili a tí, ktorí závideli, sa za nimi hnali ako moľa za plameňom. A hoci by niekto z tej druhej skupiny tvrdil, že to tak nie je, po čase by si veľmi rýchlo zvykol na bohatstvo, moc a krásne dámy. Dokonca by si toto všetko aj zamiloval. Nuž a keby sa toho všetkého chcel vzdať, v tejto chvíli by to už nebolo len na jeho rozhodnutí.
“Ako sa voláš?” spýtal sa Mu Tipo.
“Som Shen Qiao.”
“Je to to Qiao ako Da Qiao a Xiao Qiao [1]? Skutočne sa k tebe dobre hodí.”
“Je to ‘Qiao’ ako hora so strmými štítmi[2] .”
Mu Tipo zdvihol obočie a zasmial sa: “To, ako sa vraví Prišiel som upokojiť všetkých bohov na svete vrátane tých v riekach a vysokých horách – ten Qiao? Toto Qiao mi pripadá príliš divoké. To nie je meno pre krásavca.“
Shen Qiao sa však nezasmial. “Myslím, že toto meno je dobré.”
“Fajn, fajn, pokiaľ sa ti páči. Aké je tvoje ctené meno muža[3]? Alebo ťa mám volať jednoducho Xiao Qiao? A-qiao?” humor a vrúcnosť v Mu Tipovom hlase podčiarkovali jeho usmiatu tvár.
Shen Qiao sa zohol, aby zdvihol bambusovú palicu. Ako to urobil, pod napnutým golierom sa odhalila časť jeho štíhleho krku. Svetlá pokožka a čisté línie ešte viac vyvolávali rôzne fantazijné myšlienky.
Mu Tipovi sa rozbúchalo srdce. Nedokázal odolať a natiahol ruku, aby sa ho dotkol. Chcel ho zobrať do náručia a zažiť s ním chvíle spoločnej intimity.
Telesná teplota Shen Qiaoa bola nízka. V dôsledku choroby bol vychudnutý. Keď ho Mu Tipo chytil za zápästie, mohol cítiť, aká je kostnatá.
Za normálnych okolností boli Mu Tipove požiadavky na krásu veľmi vysoké a o vychudnutého Shen Qiaoa by ani nezavadil pohľadom. Ale práve teraz netrpezlivo bažil naplniť túžbu, ktorá sa rozhorela v jeho srdci.
“A-Qiao…” vyslovil iba tieto slová.
A to bolo všetko, čo stihol povedať.
Zabránila mu v tom nečakaná bolesť v hrudi.
Pozrel dole. Bambusová palica sa ocitla priamo pred ním a vrazila mu priamo na miesto pri srdci.
Mu Tipo okamžite zareagoval – hneď ako pocítil bodnutie, okamžite sa zaklonil a jednou rukou sa načiahol za bambusovou palicou, pričom druhou zaútočil na Shen Qiaoa.
Nebol človekom, ktorý odpúšťa. Tento slabý a zdanlivo neškodný krásavec sa odvážil na neho zaútočiť. To ho rozzúrilo a teda zaútočil bez zľutovania.
Mu Tipo sa tiež venoval bojovým umeniam. Napriek tomu, že jeho zručnosti boli len druhoradé – možno aj treťoradé – aj tak by dokázal spôsobiť Shen Qiaovi ťažké zranenie, ak nie aj smrť.
Na jeho veľké prekvapenie však bambusová palica, ktorú už takmer držal v ruke, nečakane rýchlo skĺzla nabok a unikla z dosahu Mu Tipovej kontroly.
Nielen to, ale ani jeho útočiaca ruka nezasiahla cieľ.
Muž, ktorého považoval za chorého a neškodného, sa obratne vyhol útoku a dokonca ho znova udrel do oblasti pása.
Shen Qiao nemal žiadnu vnútornú qi, takže nemohol Mu Tipa vážne zraniť, ale zasiahol priamo do najslabšieho miesta medzi rebrá. Mu Tipo bol zaskočený a nestihol použiť svoju vnútornú qi ako obranu, takže úder bol veľmi bolestivý. Až tak, že mu vyhŕkli slzy do očí. Vykríkol a náhlivo ustúpil.
Až potom si jeho služobníci konečne uvedomili, čo sa stalo. Niektorí z nich vykročili dopredu, aby podporili Mu Tipa, zatiaľ čo ostatní obkolesili Shen Qiaoa s úmyslom dať mu príučku.
Mu Tipo si nikdy nepomyslel, že zažije také poníženie. Jeho tvár sa skrivila zúrivosťou. Divo civel na Shen Qiaoa a v tom pohľade bola vražda. Chcel toho muža umučiť storakými spôsobmi.
“Chyťte ho živého!”
Mu Tipovým ľuďom nechýbala bojová zručnosť. Spoliehajúc sa na prevahu nebrali slepého a chorľavého človeka vážne. A predsa každý jeden utrpel porážku.
Len s pomocou palice ich držal ďaleko od seba.
To však nebolo všetko. Keďže Shen Qiao spoznal, že ich je veľa, nemal v úmysle s nimi strácať čas. Jeho útoky boli čoraz nemilosrdnejšie. Jeho tvár, ktorá sa za normálnych okolností javila skôr jemná, bola teraz ľadovo prísna. Jeden z útočníkov sa potajomky presunul za Shen Qiaoa v snahe dostať ho zozadu. Avšak bol okamžite zrazený bambusovou tyčou. Tackavo ustúpil niekoľko krokov a Shen Qiao ho bez milosti vysotil z okna.
Vzduchom sa niesol prenikavý výkrik, keď vypadol z druhého poschodia. Ostatní muži zostali otrasení až tak, že sa ani nepohli.
“Kto to ešte chce skúsiť?”
Shen Qiaova tvár bola nepreniknuteľná a zdalo sa, že si ich premeriava. Zľahka oprel hrot palice o podlahu a stál tam pevne a bez pohnutia.
Aj keď bola jeho tvár stále bledá, odrážal sa v nej prísny chlad.
Chen Gong bol ohromený.
Naposledy videl Shen Qiaoa bojovať so žobrákmi, keď boli ešte v tom ošarpanom chráme. Vtedy pochopil, že predtým, ako Shen Qiao stratil pamäť a ochorel, bol pravdepodobne expertom bojového umenia. Ale keď neskôr uvidel ako bojujú medzi sebou Yan Wushi a majster Xueting, otvorili sa mu oči – už si nemyslel, že by bol Shen Qiao taký mocný.
Až do tejto chvíle sa Chen Gong domnieval, že konečne nahliadol do mnohých tajomstiev Shen Qiaoa. Ale teraz videl, že ešte stále len tápe v tmách a vlastne nevie nič.
Mu Tipo cítil poníženie a jeho nenávisť a frustrácia voči Shen Qiaovi rástli. Jeden moment chcel vidieť toho človeka mŕtveho, ale zároveň si pomyslel, že samotné zabitie je málo. Chcel ho chytiť živého, zobrať ho preč, niekoľkokrát ho dostať a potom ho hodiť svojim ľuďom, aby sa s ním pohrali a utýrali ho k smrti. Len tak by dokázal uľaviť svojmu srdcu, ktoré sa zmietalo spaľujúcou nenávisťou.
Keď videl nerozhodnosť v tvárach svojich podriadených, zaklial: “Ste v prevahe! To nedokážete poraziť ani slepca? Keď nič iné, aspoň sa na neho vrhnite a pritlačte ho k zemi vlastnými telami!“
Avšak tí sa neodvážili ani pohnúť. Príliš sa báli. V predchádzajúcom boji každý jeden utŕžil hanebnú porážku a mnohé zranenia. Nikto z nich nečakal, že Shen Qiao dokáže tak brilantne používať bambusovú palicu a spôsobiť medzi nimi takú pohromu.
V Shen Qiaovej tvári sa neodrážali žiadne emócie. Len tam ľahostajne stál. Mlčky čakal, či buď odídu, alebo budú pokračovať v provokáciách.
Mu Tipo sa pochmúrne zasmial: “Nemáš žiadnu vnútornú qi. Nevydržíš dlho len so svojimi šikovnými trikmi. Moji muži obkľúčili hostinec. Ak máš rozum, tak si poslušne kľakneš a poprosíš o zľutovanie. Možno s tým niečo budem vedieť urobiť. Inak…”
“Inak čo?” spýtal sa Shen Qiao.
Mu Tipo zúrivo vyštekol: “Inak…”
Ale skôr než stihol dokončiť, uvidel, ako Shen Qiao udrel dlaňou do strany.
Všetci boli šokovaní, pretože boli presvedčení, že Shen Qiao nemá žiadnu vnútornú energiu. Jeho útok bol ako šľahnutie bičom. Skriňa, do ktorej vrazil vzdušný vír, sa rozletela na kusy.
Vyľakane uskočili a Mu Tipo nebol výnimkou. Keďže skrinka bola od neho len kúsok, nemal veľa priestoru a mohol sa jedine rýchlo odvrátiť. Shen Qiao ten moment využil a zaútočil na jeho chrbát.
Mu Tipo sa bleskovo otočil v protiútoku, ale nečakane padol priamo do Shen Qiaovej pasce. Rukáv zavíril a ani sa nenazdal a už ho Shen Qiao schmatol za zápästie a ťahal k oknu. Druhou rukou chytil vojvodu za krk.
Mu Tipovi muži sa neodvážili ani pohnúť.
Vyľakaný Mu Tipo nečakal, že tá kostnatá ruka dokáže tak silno stlačiť jeho hrdlo. Takmer nemohol dýchať. Shen Qiao mu druhou rukou pevne stlačil akupunktúrny bod životnej vitality, takže sa neodvažoval použiť svoju vnútornú qi.
“Ak budeš takto pokračovať… ty…“ zalapal po vzduchu a rozkašľal sa, „bude ťa to stáť život!“
Mu Tipo, ktorý žil už dlho životom bezohľadného lovca, by si nikdy ani len nepomyslel, že by mu raz oči vyďobal iný ešte väčší dravec. Šalel od zúrivosti, ale neodvážil sa konať unáhlene.
Avšak, kto by toto očakával? Shen Qiao, napriek svojmu výzoru, z nich urobil totálnych hlupákov.
“Neviem, či ma to bude alebo nebude stáť život. Ale viem veľmi dobre, že ak ma dnes nenecháte odísť, ty zomrieš prvý.“
Shen Qiao to povedal pokojne a chladne. V jeho hlase nebol ani náznak hnevu. Len sem tam slabo zakašľal. “Vymeniť svoj bezvýznamný život za život princa – nie je to skvelá dohoda?“
Ako mohol mať, do čerta, tak zlý úsudok! Mu Tipo bol skutočne presvedčený, že táto osoba je neškodná a slabá.
A teraz nemal na výber. Prikázal svojim napätým podriadeným, aby sa stiahli. „Choďte von a povedzte ostatným, aby ustúpili!”
Shen Qiao si povzdychol: “Nebolo by lepšie, keby vojvoda konal tak ochotne už skôr? Poďme. Prosím, vyprevadíte ma za mesto a potom mi dáte koč.”
Mu Tipo zavrčal: “K čomu ti bude koč, keď si slepý? Nebodaj chceš, aby som ti dal aj kočiša?”
Shen Qiao sa na chvíľu zamyslel: “Princ Mu, to je dobrý postreh. Takže mi, prosím, prepáčte, keď vás zdržím o niečo dlhšie. Som si istý, že keď ma budete sprevádzať, kočiš sa neodváži neposlúchnuť.”
Mu Tipa to rozdráždilo.
Napokon sa spolu vybrali von z mesta a Mu Tipo bol donútený nastúpiť do koča. Kočiš sa neodvážil vzdorovať.
Cestovali na západ dva dni a jednu noc, až kým sa nedostali k hraniciam severného Zhou. Keď sa Shen Qiao uistil, že ich Mu Tipovi poskokovia nedobehnú, nechal kočiša, aby sa vrátil aj s kočom. Potom, s Mu Tipom ako rukojemníkom, vstúpil do hostinca blízko hraníc Yanshou. Tam najskôr Mu Tipa omráčil a zbavil ho jeho pýchy, aby už nemohol nikomu ubližovať. Potom ho Shen Qiao nechal v hosťovskej izbe hostinca a sám odišiel preč.
Keď Shen Qiao opustil hostinec, vybral sa rýchlo k mestskej bráne. Avšak nezašiel ďaleko, keďže bol donútený zastať. Vyhľadal prázdnu, odľahlú ulicu a oprel sa o stenu. Bol úplne vyčerpaný a už nedokázal urobiť ani krok. Predklonil sa a vykašliaval množstvo krvi.
Neďaleko od seba začul posmešný smiech.
Shen Qiao nemusel ani zdvihnúť hlavu. Vedel, kto to je. Rukávom si zotrel krv z úst a potom sa zošuchol popri stene na zem.
Nevedno kedy sa tam objavil muž oblečený v modrom. Mal peknú tvár a jeho správanie bolo panovačné. Na okrajoch jeho očí sa rozbiehali jemné vrásky, ktoré mu dodávali nevýslovný šarm.
Yan Wushi tam stál s rukami za chrbtom. „Ts, ts,“ ozval sa, keď videl, aký je Shen Qiao bledý – ako lampa tesne pred tým, ako spotrebuje všetok olej. „Aj keď si sa rozišiel s Chen Gongom kvôli jeho bezpečnosti, nakoniec bol tvoj dobrý úmysel odplatený zradou. Ten mladík Chen nechcel skončiť ako Mu Tipovo vlastníctvo, tak ťa predal. Nuž, aké je to byť dobrým človekom?”
Shen Qiao cítil v hrudi nesmiernu nevoľnosť. Zakryl si ústa s túžbou vykašľať ešte krv, ktorá sa mu tlačila do úst. Možno by mu to prinieslo úľavu.
“Nie je to tak. Ja som bol ten, kto v tej noci v Chuyun chráme čítal zvitok. A ja som ten, kto je gramotný, nie Chen Gong. Aj keby mal mimoriadnu pamäť, dostatočne dobrú na to, aby si zapamätal celý text, pamätal by si len slová a nie ich význam. Ak by nás ľudia z Liuhe cechu chceli hľadať, šli by po mne. Rozlúčil som sa s ním, lebo som ho nechcel zaťahovať do svojich problémov. Ak by ho kvôli mne stretlo nešťastie, nezniesol by som to.“
Po tak dlhej reči strácal energiu a mal problém sa nadýchnuť.
Keď popadol dych, pokračoval: “Nie som veštec. Nemohol som vedieť, že narazí na Mu Tipa a tiež som nemohol vedieť, že v snahe zachrániť seba, privedie nebezpečenstvo na môj prah. Ale aj keby som to vedel, nemôžem mu to zazlievať. Nie s čistým svedomím.“
*** *** ***
[1] Da Qiao a Xiao Qiao – dvaja mimoriadne krásni ľudia z obdobia Troch kráľovstiev – zdá sa, že často uvádzané v literárnych dielach
[2] 峤 čínsky znak qiao v mene Shen Qiao znamená hora, vysoké horské štíty
[3] Zdvorilostné/ctené meno (čínsky: 字; pinyin: zì; lit. ‘charakter’) je meno, ktoré sa človeku udeľuje v dospelosti popri krstnom mene. Svojim spôsobom hovorí o charaktere človeka – kým sa stal pri dosiahnutí dospelosti. Táto prax je/bola tradíciou vo východnej ázijskej kultúrnej sfére vrátane Číny, Japonska, Kórey a Vietnamu…. Ctené meno muža – dosť krkolomný preklad, ale literárny preklad zdvorilostné meno sa mi tiež nepáči.
Žiaden komentár, buďte prvý.