Zlý chlapec alebo zlá výchova matky?
Anna si vykračovala popri potoku s úsmevom na perách, veľmi dobre naladená. Bol krásny slnečný deň. Medzi slabým oparom mrakov žiarila sýta modrá farba oblohy.
Oproti nej kráčali dve mladé ženy a okolo nich poskakoval malý chlapec. Keď sa k sebe blížili, chlapec zrazu odskackal od žien priamo k Anne. Anna si v povznesenej nálade pomyslela, že čože to chlapča asi tak chce. Nebola pripravená na to, čo sa v ďalšom okamihu stalo.
Chlapec prišiel až k nej a udrel ju do brucha! Celkom silno!
Evidentne považoval svoj skutok za úplne normálny usudzujúc podľa odhodlania a širokého úsmevu. Šokovaná Anna inštinktívne odsotila jeho ruku, keď ju chcel udrieť znova. Až ju prekvapilo ako rýchlo a s akou silou zareagovala.
Následne zdvihla svoju ruku, ktorou práve odrazila útok, zovrela ju do päste a namierila ukazovák na vcelku prekvapeného malého útočníka. Priam ho hypnotizovala pohľadom. So zdvihnutým ukazovákom pomaly a dôrazne, odsekávajúc každé jedno slovo, k nemu prehovorila: “Toto. Sa. Mi. Nepáči!“
Bol to neopísateľný okamih.
Jedna zo žien, zrejme matka chlapca, sa snažila svojho potomka napomenúť: „Riško, to nesmieš. To nesmieš.“
Anna sa v duchu zasmiala. Naozaj napomína toho svojho potomka takto? Tón jej hlasu, dikcia bola, akoby mu nežne hovorila: „Miláčik, chceš vanilkovú alebo čokoládovú zmrzlinu?“
Anna prepustila chlapca zo zajatia svojho prísneho pohľadu a vykročila preč, totálne ignorujúc tie dve ženy. Nestáli jej čo i len za pohľad. Ani im len nenapadlo, že by sa mali ospravedlniť. Stačilo by jedno jediné slovo. Slovo „prepáčte“.
Čo z toho chlapca vyrastie?
Žiaden komentár, buďte prvý.