Tajomný les
Les bol zahalený v tme, všade ticho, občas prasknutie vetvičky. Mesiac v splne svietil ako obrovský reflektor. Stála medzi stromami a triasla sa od strachu.
***
Nevedela, ako sa ocitla v tom temnom lese. Zrazu tam bola.
Všadeprítomné ticho sem tam prerušil praskot konárov, keď sa vysoké stromy okolo nej objímali v jemnom vánku. Hviezdne nebo bledlo v studenej žiare mesiaca v splne. V jeho bledých priezračných lúčoch uvidela, že je na križovatke lesných cestičiek vyšliapaných vysokou zverou.
Premáhala ju bázeň. Chcela sa. Strachom?
Kde má ísť? Má zostať?
Zrazu k nej vánok privial slabý zvuk. Započúvala sa do spevu šumiacich stromov, ale aj niečoho iného.
Spev. Je to spev a rytmické bubnovanie.
Bez rozmýšľania sa vybrala za tým zvukom.
Ako moľa priťahovaná plameňom sviece.
Bola ako v tranze.
Zvuk spevu silnel. Studený svit mesiaca slabol a kmene štíhlych stromov láskali teplé odlesky ohnivých plameňov šľahajúcich do výšky.
Okolo vatry sa vznášali víly. Oh, nie víly! Ženy! Čarovné bytosti!
Vírili okolo ohňa v divokom tanci.
Pridala sa.
Najskôr váhavo, prestupujúc z nohy na nohu a potom zrazu vhupla medzi ne.
Rovnako divoká, rovnako živá.
Začula volanie rodu, volanie ženskosti, volanie života… a volanie dračej sily, ktorá sa s nečakanou silou rozprúdila jej žilami.
Každá bunka jej tela bola ako plameň.
Každá bunka jej tela vírila v tajomnom tanci života.
Žena v nej rozprestrela krídla!
Žiaden komentár, buďte prvý.