21 dňová výzva
Vypestuj si návyk na písanie za 21 dní. Tomu som nemohla odolať, keďže nemám žiadny návyk, žiadnu disciplínu.
Múza príde alebo aj nepríde 🙂 Ale… múza ma navštívila hneď v prvý deň. Potom trochu strečkovala, ale nakoniec vždy prišla 🙂
Deň prvý
Výzva prvého dňa je – navštív cudzie mesto. Zvolila som si Komárno. Ale u mňa návšteva cudzieho mesta musí chvíľku počkať, lebo som ochorela.
Ale napriek chorobe ma potešili a tešia:
- moja mačička Lilka
- klbčiace sa vrabce pri krmítku a na strome oproti balkónu – je na nich milý pohľad. Sú to také malé osobnosti.
- slnečný deň a modrá obloha ma láka von aspoň na krátku prechádzku popri potoku
Nuž a prečo si chcem vypestovať návyk na písanie? Hm, lebo som neporiadna a nedisciplinovaná A preto sa mi nedarí posunúť sa v svojom rozpísanom príbehu. Nemám špeciálnu víziu pre týchto 21 dní, takže sa nechám unášať tým, čo príde
Dievča, ktoré sa chcelo dotknúť hviezd
Deň druhý
Zdravím, dnes ma potešila FB skupina, ktorá ponúkla film “Som drak” v českom dabingu “Legenda o drakovi”. Tak som si ho hneď aj pustila. Veľmi sa mi páči a videla som ho už x-krát . Milujem rozprávky a fantazijné príbehy a toto je pravé orechové
Nenaštvalo ma nič – ak teda nerátam, že mám zapchatý nos, ale aj to sa lepší.
Prvá odpoveď na otázku, či poznám človeka, ktorý by práve potreboval čítať moje slová, bola – nikoho takého nepoznám. Ale ako som si tie slová zapisovala do zošita, prišla mi na um kamarátka Janka. Začína novú etapu života – doopatrovala otca a má život pred sebou. Dnes mi písala, že nechápe, ale kúpila si nové nohavice z Nepálu, krásne červené, jemné, vzorované, a dnes trávi jogový deň v nejakom super luxusnom prostredí – podľa fotky akoby na zámku alebo z bohatej vily Áno, dnes je to Janka, ktorú by mohli potešiť moje slová A myslím, že chápem, prečo si urobila radosť.
Rozcvička ma pobavila. Chovám mačky dlhé roky, tak snáď niečo hodím na papier.
Deň tretí
Šla som von. Je nedeľa a mne sa Múza na prechádzke neotočila chrbtom. Celkom civilne sa so mnou kochala výhľadom do široka, do ďaleka.
Deň štvrtý
Každý deň čelíme aj kreatívnej výzve. Dnes to je: Choď pešo čo najviac,
Nuž táto výzva je môj každodenný rituál. Za pár týždňov to budú už dva roky, čo som sa rozlúčila so svojim autom. A tak teraz chodím najčastejšie peši.
Aj dnes som sa poobede vybrala do centra mesta.
Je to tridsaťminútová prechádzka. Nie je ničím mimoriadna. Potok, ulice, bytovky, domy. Dnes som nekráčala, ale priam sa vznášala. V súlade s kreatívnou výzvou tretieho dňa som si obliekla šaty, ktoré som kúpila pred piatimi rokmi a mala ich na sebe len dvakrát. Ľahký priehľadný kvetovaný šifón, široká šifónová mašľa okolo krku, dĺžka zľahka pod kolená. A k tomu bordové pierkové náušnice. A zlatý prsteň s bordovým kameňom, ktorý som dostala od mamy k promóciám. Jój, už som ho dávno nenavliekla na prst – aj niekoľko desaťročí … ale no! Píšem to, akoby som mala 100 rokov
Na skúšku speváckeho súboru som prišla trochu neskôr.
„Kde si bola?“
„Kam ideš?“
„Bola si sa vydávať?“ skoro mi zabehlo, keď mi túto otázku položila suseda.
Obdivné pohľady boli ako zlatý dážď a ja som sa v ňom s radosťou kúpala. Masívna dávka pozitivity nedala priestor Pochybovačovi a Sudcovi vo mne, aby čo len ústa otvorili. Niekedy dokážu riadne potrápiť, ale teraz nemali šancu. Nech si šomrú niekde v zabudnutom kúte.
Korunu vnútornej kráľovnej nasadila iná kolegyňa v súbore. Do vlasov mi vložila kvetinový venček s dlhými červenými stuhami.
Dnešný úplne obyčajný deň dostal ten správny rozjasaný rozmer. A ktosi ma nazval jarnou bohyňou Vesnou. No neuveriteľné, čo urobí vybočenie z obyčajnosti.
Práve teraz, keď píšem tieto riadky, som veľmi unavená, ale šťastná. Toto by som mala robiť častejšie
Tak dobrú noc.
Jaj a ešte niečo chýba! Tu je to: Rozhovor so svojim budúcim Ja
Deň piaty
Deň piaty sa nesie vo veršoch s pevnou štruktúrou. Je to nečakaná zábava.
Deň šiesty
V tento deň sa zavlníme vo vlnách Melódie a piesne života.
Deň siedmy
Niekedy je clivota na mieste. Lásky prichádzajú a odchádzajú. A niektoré aj umierajú. Sama pri mori – More a ona.
Deň jedenásty
Na chvíľu som sa stratila v aktivitách víkendu 🙂 Ale už som späť.
Som späť – je pondelok. Neviem, či som to spomínala, ale mám veľmi tolerantné mačky.
Snívalo sa mi, že tkám verše. Opakovane som ich prechádzala, menila, dopĺňala. Jednoduché veršíky, tri slohy… ALE!!! Zostali v sne. Zamknuté. Možno sa aspoň niečo z nich odkryje počas dňa. Možno – hm.
Áno, mám veľmi tolerantné mačky. Ale na Lilku to bolo dnes evidentne príliš, keď uvidela, ako som otvorila oči a znova ich zatvorila. Chcem dosnívať tú snovú tvorbu.
Lilka však mrzuto zamravčí: “To už by snáď stačilo!”
Ten jej zvuk je iný ako v iné rána. Znie v nej nespokojnosť. A za chvíľu pochopím. Snívala som svoj básnický sen do… panebože, do pol dvanástej.
Volanie života či Tajomný les je odkaz na tanec – divoko nespútaný.
Deň dvanásty
Trochu som poľavila, ale sen to vždy istí 🙂 Snový rozhovor
Deň štrnásty
… a trochu nemáme čas, lebo všetko možné sa deje, takže ani neviem z ktorého dňa sa mi podarilo skĺbiť dve zadania – zapadajúce slnko a chatu pri jazere.
A zároveň sa začína črtať niečo ako “mystérium lásky”. Uvidíme, čo sa z toho vykľuje. Zatiaľ Západ slnka
Deň pätnásty
Tento deň bol náročný práve kvôli jednoduchosti úlohy na spisovateľský tip: “Jakou jednu nejzásadnější myšlenku chceš, aby si čtenář odnesl z tvé knihy, povídky, e-booku nebo blogu? Napiš si ji a vracej se k ní pokaždé, když k psaní usedáš.
V každom z nás je hĺbka, ktorou sa dotýkame so stvorením a ktorá nás objíma láskavou rovnováhou a pokojom. Čokoľvek zažijeme, v dobrom i v zlom, nám otvára cestu k božskosti.
Deň šestnásty
Rozcvička na dievča s modrými vlasmi: takmer haiku báseň:-)
Vlasy ako voda,
blankytná túžba mámi
oddať sa hravosti.
Ale v tento deň sa mi podarilo naplniť spisovateľskú rozcvičku zo 14. dňa – príbeh z kaviarne. Akú úlohu v ňom zahrá nápis na tričku? Pozrite tu Neodchádzaj!
Deň sedemnásty
Úloha na rozcvičku bola “Políbili jsme se ve výtahu! Múza ani ťuk, ale neskôr prišli hneď dva príbehy s bozkami, aj keď ani jeden nie vo výťahu. Ten, čo je k téme najbližšie, sa ešte nechce nechať zverejniť – tak mu ešte necháme čas, aby dozrel, usadil sa.
Namiesto neho tu dávam link na Mystický bozk 🙂
Deň osemnásty
Ako vonia jar?
Jar vonia medvedím cesnakom
Cítiť ho dotykom v jemnom vánku, ktorý vonia inak ako ten zimný
cítiť život miazgy v stromoch, ktoré sa prebúdzajú zo spánku
počuť ho v speve vtákov, v radosti svadobných spevov
cítiť ho v pískaní poštoliek hľadajúcich partnerov
vidieť ho v prvých púčikoch jarných cibúľ tlačiacich sa zo zeme
vidieť ho v dreve vŕb, ktoré žijú jemnou zeleňou hoci ešte listy spia v púčikoch
a žlté kvietky iskerníkov vystierajú svoje zlaté lupene k slnku
vidieť a cítiť ho v jase slnka, ktoré s nami trávi viac a viac času
Milujem jar 😊
Deň devätnásty
Rozcvička o prívesku. V tejto rozcvičke som nadviazala na príbeh z prvého dňa “O dievčati, ktoré sa chcelo dotknúť hviezd”.
Uplynulo veľa rokov a príbeh Zorky a Tomáša sa pripomenul nečakanou návštevou u Tomášovej vnučky. A tá návšteva mala na krku Prívesok.
Deň dvadsiaty
Spisovateľská rozcvička tentokrát aktivovala sci-fi mód 🙂
Inšpirovala som sa dávnym snom, ktorý som prerozprávala do príbehu Vesmírna jednohubka
… čakajte pokračovanie 🙂 až do 21
Žiaden komentár, buďte prvý.