Nečakané stretnutie
Po cvičení ich učiteľ vyzval k meditácii. Ľahla si na podložku a uvoľnila sa. Dnes sa jej cvičilo naozaj veľmi dobre. Cítila energiu, ktorá prúdila telom pri každom pomalom pohybe, pri každej pozícii. Upravila si vlasy, aby ju neťahali a položila ruky s dlaňami nahor vedľa seba. Zatvorila oči. Započúvala sa do inštrukcií lektora.
Vonkajšie zvuky postupne ustupovali do úzadia. Dokonca aj hlas lektora sa strácal a menil sa na šum, z ktorého sa len sem tam vylúplo jasné slovo. Až ustúpil úplne. Dýchala, ale aj ten dych akoby sa strácal. Vnárala sa do seba ani nevedela ako. Nerozmýšľala o tom. Nebolo treba. Myseľ bola pokojná ako stojaté vody jazera. Možno tomuto stavu pokoja pomohlo práve úspešne zvládnuté cvičenie, s ktorým bola Ethaea naozaj spokojná.
Svet okolo nej sa strácal. Akoby plávala nekonečným vesmírom na vlnách niečoho neznámeho, ale predsa tak jemného a láskavého. Na zvláštny popud otvorila oči. Bolo to prekvapenie, čo práve zažila? Šok? Nie, a znova nie. Bolo to tak prirodzené, že sa pokojná hladina jazera jej mysle ani trošilinku nezvlnila.
Z tesnej blízkosti sa dívala do veselých očí jemnej tváričky. Bola jej tak povedomá. Akoby sa dívala na seba do zrkadla, ale nevidela seba. Videla svoje iné ja?
Tá krehká osôbka, víla, plávala spolu s ňou. Vlastne sa vznášala tesne nad ňou, pričom kopírovala Ethaeino telo. Len s jedným rozdielom. Nad takmer priezračným telom roztopašnej bytosti sa vznášali nádherné krídla. Motýlie krídla jasných farieb ako z iného sveta sa vlnili veselým smiechom, ktorý vychádzal z celej tej neznámo-známej bytosti. Stelesnená bezstarostnosť. Tá bezbrehá šantivosť bola Ethaei tak blízka, až sa zarazila. Kedy ju prežívala ona sama?
Malá víla na ňu zrazu žmurkla. Trošku posmech, trošku výzva, trošku číra radosť. A rozplynula sa.
„Kde si?“ chcela ju zachytiť. Zastaviť.
Ethaeinu myseľ zaplavili otázky. Množstvo otázok. Ale nedostávala odpovede. Jazero sa rozvlnilo čoraz väčšími vlnami. Každá otázka bola ako kameň hodený na hladinu jazera. V okamihu kratšom ako žmurknutie znovu pod chrbtom cítila pevnosť podlahy a do očí sa tlačili svetlá sály, do ktorej sa vrátila. Taktiež sa jej do uší vkradli posledné slová učiteľa, ktorými končil meditačné cvičenie.
*** *** ***
Čriepok k príbehu o Ethaei, ktorý sa začal písaním Anomálie.
Ďalšie čriepky: Záhrada, Ostrov
Žiaden komentár, buďte prvý.